|
|
|
 |
Bermudský trojuholnik
Záhadný trojuholník. Niet brány spät. Kto raz vojde, nenájde cestu aby sa vrátil.
Tak toto je o tejto oblasti naozaj pravda. Bermudský trojuholník sa nachádza medzi mestami Bermuda, Puerto Rico a pevnostou Lauderdale. Lode s posádkami ale aj lietadlá sa tajomne stratili vo vodách Atlantiku. Toto miesto získalo pomenovanie "Diabolský trojuholník" len preto, lebo doteraz sa z tohto miesta strácajú dopravné prostriedky ale aj vojenské, výskumné plavidlá. Možno tomu prispela legenda, ktorú rozprávajú ludia z okolitej oblasti. Hovorí sa že diabol na tomto území hraje hru, ktorej podstatou je hltat stratených cestovatelov. Ale je to skutocne diabol, kto necháva ludí zmiznút z povrchu zemského? Kto vie? A nie len diabol sa prehána po tejto oblasti. Niektorí ludia sa domnievajú, že Bermudský trojuholník je základnou mimozemštanov. Možno sa v nom nachádza mystický vír, ktorý vedie do inej dimenzie, ktorý pre nás ludí ostane stále neprístupný.
Mýtus Bermudského trojuholníku sa zacal zviditelnovat, ked v novinách reportéri zacínali uverejnovat clánky o neuveritelných zmiznutiach v tejto oblasti. Zacalo sa to 16 septembra 1950, kedy reportér E. V. W. Jones napísal o záhadných zmiznutiach lodí a lietadiel medzi pobrežím Floridy a Bermudami. Toto miesto neostalo dlho nepovšimnuté. Zacali sa šírit historky, ktoré potvrdzovali pravost Bermudského trojuholníka. Ako vlastne vznikol pojem "BERMUDSKÝ TROJUHOLNÍK"? Záhadné zmiznutia inšpirovali M. K. Jessupa aby napísal knihu "Prípady pre UFO". A nielen on sa zaoberal nevysvetlitelnými zmiznutiami. Podobnú teóriu si osvojil aj Donald E Keyhoe, ktorý v roku 1955 napísal a zverejnil knihu nazvanú
"Sprisahanie lietajúcich tanierov". Stále väcšia cast ludí v, týchto rokoch, zacala verit teórii že zem má základnu mimozemskej civilizácie práve v tejto oblasti. Nakoniec Vincent H. Gaddis nazval záhadný kút zeme: "BERMUDSKÝ TROJUHOLNÍK".
Najviac záhadné bolo zmiznutie letky císlo 19. Bola to skupina námorných skúšobných lietadiel. Napriek dokonalej technike a bezchybnej kvalifikácii pilotov, letka zmizla v bermudskom trojuholníku krátko po druhej svetovej vojne.
14:00 5. januára 1945 vzlietlo z námornej základne Lauderdale na Floride pät torpédových bombardérov typu Gruman Avenger. Každé lietadlo s tromi mužmi na palube prešlo pred štartom obvyklou kontrolou a doplnilo zásoby pohonných hmôt. Malo íst o naprosto bezpecnú akciu, pri ktorej sa mal vyskúšat chod strojov. Ked pozemný personál pozoroval, ako formácia vzlietla na oblohu a zmizla nad modrým Atlantickým oceánom. Letka c. 19 pokracovala v lete podla predom stanoveného plánu trasy, ktorá bola rovnobežná s pobrežím
Floridy. Zo zaciatku bolo všetko v poriadku, ale o 15:45 zachytil radista na veži lauderdalskej základne niekolko prekvapivých správ, ktoré odvysielal velitel skúšobnej letky, dôstojník Charles Taylor. Hlasom, v ktorom sa zracil strach a údiv, hlásil velitel skupiny, že sa všetky prístroje zbláznili - nielen jeho vlastné, ale vo všetkých lietadlách prestali prístroje naraz fungovat.
“Akú máte polohu ?” pýtal sa radista.
Taylor to nedokázal urcit. “Všetko je zlé, ” zakrical “stratili sme sa. Dokonca ani more nie je na správnom mieste!”
Radisti na základni boli týmto nepochopitelným zvratom udalostí vydesený a dalej žiadali Taylora, aby upresnil svoju polohu. Ale ako minúty ubiehali, Taylorov hlas zacínal byt cím dalej tým viac nekludný a zmätený a jeho správy dávali cím dalej menší zmysel. Podla jednej verzie udalostí zneli jeho posledné slová ako varovanie: “Nechaj nás na pokoji, pre boha...” a potom sa rozhostilo ticho. Ale “oni” ho nenechali na pokoji. Ked došlo k prerušenie rádiového spojenia, bol k oblasti, v ktorej sa podla velitela základne pravdepodobne letka c. 19 nachádzala, vyslaný hydroplán. Na základni vedeli, že ak sa mužom prihodilo cokolvek, dojde im tiež zanedlho palivo a budú musiet núdzovo pristát na mori. Sami záchranci sa však mali stat dalšou obetou trojuholníka. Akonáhle hydroplán dosiahol hranicu, ktorá urcovala oblast pátrania, zmizol z dosahu radaru a padol, spolu so svojou posádkou, ktorú tvorilo trinást mužov, v zabudnutie.
Strata šiestich lietadiel v rozmedzí niekolkých hodín predstavovali pre americké vojenské námorné sily nebývalú mierovú pohromu. Správa z vyšetrovania udalostí ku ktorým došlo 5. januára, obsahovala 400 strán. Autor tohoto úradného spisu zaujal stanovisko, že letka c. 19 spadla do mora vplyvom neštastnej súhry niekolkých náhodných faktorov. Tieto faktory predstavovali náhle zlé pocasie, elektrická interferencia a pilotova chyba. Autor tiež prišiel k záveru, že velitel letky, dôstojník Charles Taylor, musel spanikárit, skomplikovat situáciu a znervóznit svojich mladých a relatívne neskúsených mužov, ktorým potom povolili nervy. Co sa týka straty hydroplánu, predpokladalo sa, že vybuchol vo vzduchu, napriek tomu, že nikdy nebol predložený dôkaz, ktorý by túto domnienku potvrdil. Nenašli sa žiadne olejové škvrny ani trosky a to samozrejme nedodáva velkú dôveryhodnost a správnost tejto teórii.
Úradné vyšetrovanie amerického vojenského námorníctva uspokojilo len velmi málo ludí. Spisovatelov, ktorí sa zaoberali štúdiom pocetných správ o zvláštnych elektromagnetických odchýlkach pozorovaných v tejto oblasti, to však nepresvedcilo vôbec. Jednoducho povedané, bolo tu príliš mnoho otázok, na ktoré nedokázali šéfovia vojenského námorníctva odpovedat. Preco nemohol napríklad dôstojník Taylor jednoducho letiet pozdlž pobrežia Floridy, ked malo byt jasne viditelné? Preco sa navzdory rozsiahleho prieskumu, ktorý po nehode nasledoval, nenašli po vraku alebo telách žiadne stopy? Aká náhoda prinútila Taylora a jeho mužov, aby prerušili rádiové spojenie tak náhle? Strata letky c. 19 a záchranného lietadla, ktoré ju nasledovalo, vstúpila do dejín bermudského trojuholníku. Mnoho autorov predložilo k úvahe svoje vlastné oblúbené teórie: UFO, nadprirodzené sily, casové trhliny a psychické smršte, aby sme nezabudli vymenovat aspon niektoré z nich. Hollywoodský režisér Steven Spilberg vzdal tejto téme hold tým, že zmiznutie letky c. 19 zaclenil do svojho filmu Blízke stretnutia tretieho druhu. Navzdory pretrvávajúcemu záujmu sa však nikomu nepodarilo dostat tejto záhade na klb.
A potom, 17. apríla 1991, to vyzeralo, že sa konecne našiel klúc k jej riešeniu. Výskumný tým, ktorý lovil pri pobreží Floridy poklady, vtedy objavil v hlbke 225 metrov pod hladinou, v mieste len 16 kilometrov vzdialenom od pobrežia, vraky piatich lietadiel. Napriek tomu nebola posledná poloha avengerov nikdy stanovená, nebolo pravdepodobné, že by mohlo pät vrakov iných lietadiel ležat blízko pri sebe. Rozprávky o “strašných víroch” a iných príšerných paranormálnych javoch zacali naraz strácat farbu.
Za dva týždne však vyšla pravda najavo. Skupina konzultantov zo záchrannej stanice na Havaji oznacili “lietadlá” za zbytky skupiny pohyblivých tercov z druhej svetovej vojny, ktoré sa používali na bombardovanie torpédami z malej výšky.
A tak zostáva miesto posledného odpocinku letky c. 19 dodnes neznáme. Nedostali sme sa o nic bližšie k tomu, aby sme zistili skutocný osud oných amerických vojakov, ako 5. januára 1945 zmizli na oblohe nad Atlantickým oceánom. Nie sme ani o mnoho múdrejší, co sa týka neobvyklej sily, ktorá ich znicila...
Oblast výskytu bermudskeho trojuholnika
|
|
Bermudský trojuholnik
